Prežívame ho všetci bez výnimky na vlastnej koži. K tomu s obavami, aby sme neboli namieste tých, ktorým, žiaľ, už nebolo pomoci a museli odisť po covidovej invázii - aj rovno z interného oddelenia, garantke vysoko odbornej starostlivosti hodnej statusu modernej doby, teda tretieho tisícročia.
Potvrdzuje to príbeh z nedávno obetovaných pacientiek. Bola prijatá na hospitalizáciu 25. 9: 2020 po vstupnej prehliadke a testoch na Covid-19, ktoré boli negatívne!!! Pacientku preložili na interné oddelenie prešovskej nemocnice. Po 33 dňoch jej hospitalizovania rodine oznámili, že pacientka ide domov. No vzápätí na druhý deň volali, že pacientka nemôže isť domov, pretože je infikovaná vírusom. Preložili ju na oddelenie infektológie... Do piatych dní vírus pacientku skolil. V slovenskej NEMOCNICI tretieho tisícročia!
Ako je možné, že pacientka na internom oddelení dostala takú vírusovú nálož, že do piatych dní bolo po nej?! Odborníci a vedci, kde ste?! Ak by pacientka zomrela na diagnózu na, ktorú bola prijatá do nemocnice, považovalo by sa to azda za prijateľnejšie, logickejšie, normálnejšie. Ale jej na druhy svet pomohol aj koronavírus, ktorý sa do nej dostal v nemocničnom zariadení určenom na jeho vyháňanie z tiel pacientov... Ako je možné, že interné oddelenie slovenskej nemocnice netestuje personál a netestuje pacientov?(
Nesvedčí táto chorá prax o tom, že tí, čo riadia štát a nemocnice sú nekompetentní? Testujeme zdravých ľudí a tých, ktorí sú na rôznych nemocničných oddeleniach necháme nakaziť na odísť z tohto sveta. Uvedomujeme si, že ktokoľvek z nás mohol a môže byť mieste nešťastnej pacientky?
Alebo môže byť predsedovi vlády a jeho poradcom ukradnuté, či bude o jedného človeka menej, alebo viac? Vymizla idea dôstojnosti bytia aj dožitia človeka v hlavách tých, čo riadia a manažujú procesy v ňom pre jeho obyvateľov? Nevedia, nedokážu sa vžiť do situácie nemocného a jeho najbližších rodinných príslušníkov, ktorých pobyt jedného člena ich rodiny v nemocnici definitívne oddeľuje a uvrhuje do opustenosti? Rodina nemohla svoju najbližšiu navštevovať. V nemocnici bola viac ako mesiac bez kontaktu s rodinou. Sama v najťažších chvíľach. Rodina, najbližší sa s ňou nemohli rozlúčiť ani pri otvorenej rakve. Pozostali nevedia koho a v akom stave pochovali. Naposledy ju videli 25. 9. 2020, zomrela 30. 10. 2020 a už ju nikdy neuvidia.
Toto je moderná doba, pokrokovosť? Toto je humánna demokracia? Myslíte si, že je fér, keď politici vyhlasujú tvrdé zákazy pre obyčajných ľudí, majú plné ústa kolektívnej zodpovednosti a potom ich sami porušujú, vrátane návštev v nemocniciach? Podľa mňa to nie je v poriadku.
