Poslanci by mali pomáhať a nie škodiť obyvateľom Prešova

Autor: Emil Osavčuk | 11.3.2020 o 22:56 | Karma článku: 3,07 | Prečítané:  506x

Pravidla, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo v podobe všeobecné záväzných nariadení aj zákonom o obecnom zriadení vraj platí pre všetkých rovnako. V reálnom živote je to však trochu inak. Napríklad aj

tak, že keď úrad niečo pokazí to nevedia napraviť. Trvá im to nekonečne dlho, často aj roky. Nevedia, alebo možno nechcú zaujať jednoznačné stanovisko. Nehlasujú za, ani proti, iba sa zdržia hlasovania na miesto riešenia sa problém odkladá na neurčito.

Som znechutený dvojtvárnosťou, s akou sa prezentujú prešovskí poslanci, ktorí sa slávnostným poslaneckým sľubom zaviazali vykonávať svoj mandát v prospech všetkých obyvateľov mesta Prešov, to znamená tých, čo ich volili, aj tých, ktorí ich nevolili.

V prestávkach rokovania Mestského zastupiteľstva mesta Prešov, ktoré sa konalo 19. februára 2020 sa všetci, s ktorými sme sa spolu s pánom Ivanom rozprávali, vyjadrovali, že nie je v ich záujme, aby mu kládli prekážky pod nohy. Čo sa týka jeho až neuveriteľne dlhého, skoro 18-ročného domáhania sa zrušenia neférovej ťarchy v jeho kúpnej zmluve s mestom po verejnej súťaži o pozemok par. č. 14477/14.

Mesto pána Ivana vyhlásilo za víťaza verejnej súťaže na základe jeho projektu, ale následne mu začalo hádzať prekážky pod nohy v podobe svojvoľného zdvojnásobenia kúpnej ceny, ktorú do zapečatenej obálky navrhol. Vmontovali mu aj predkupné právo do jeho kúpnej zmluvy, hoci vo zverejnených podmienkach verejnej súťaže mesto ťarchy vylučovalo. A naostatok mu dostavbu športového areálu znemožnilo aj tým, že mesto nezladilo znenie územného plánu s kúpnou zmluvou a s účelom verejnej súťaže o spomenutú parcelu, v ktorej ho vyhlásili za víťaza. Čiže svoj projekt športoviska nakoniec zrealizovať nemohol.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Za posledných päť rokov pán Ivan sedem krát mesto žiadal o zrušenie vecného bremena v svojej kúpnej zmluve, čo by na jeho mieste robil každý, ak by mu bránilo nakladať so svojím pozemkom tak, ako Ústava Slovenskej republiky umožňuje a garantuje každému Slovákovi. Ivanova žiadosť doteraz stroskotávala na neochote úradníkov a nepochopení poslancov, na ich zápornom hlasovaní.

V septembri minulého roku odborné orgány mesta konečne našli prijateľné riešenie pre obe strany a predložili ho poslancom na schválenie. Boli to práve poslanci, až na niekoľko výnimiek, ktorí toto riešenie dlhodobého problému zase znemožnili. Zahlasovali totiž za pozmeňujúci návrh predsedníčky klubu KDH, OLANO, NOVA a nezávislí Zuzany Bednárovej. Odhlasovali, ale primátorka Andrea  Turčanová ho nepodpísala, lebo ho správne vyhodnotila ako zjavne nevýhodný a ja musím povedať, že aj diskriminačný.

Poslankyňa Zuzana Bednárová kontrovala prijateľnému mestskému návrhu, prijateľnému pre obidve sporné strany, svojim pozmeňovacím riešením, aby mesto pánovi Ivanovi ťarchu  v zmluve zrušilo, ale za cenu podľa stavu a trhovej hodnoty jeho vlastného pozemku v roku 2015. A poslanci, ktorí počas prestávky mestského zastupiteľstva 19. februára 2020 deklarovali, že nemajú záujem Ivanovi hádzať pod nohy polená, Bednárovej návrh schválili. Čo znamenalo, že Jozef Ivan si má svoj pozemok kúpiť ešte raz...., a to za cenu znaleckého posudku jeho pozemku v roku 2015 !!!

Tak sa pýtam občianskeho výkvetu mesta Prešov, ako by znela nová kúpna  zmluva pána Ivana na jeho vlastný pozemok ? Tak, že pán Ivan predáva parcelu č. 14477/14 pánovi Ivanovi ?! Alebo, že sa za tú novú, teda druhú cenu po 16. rokoch vlastnenia svojho pozemku pánovi Ivanovi rušia predkupné právo mesta, ktoré ťarchu dalo do kúpnej zmluvy v jasnom rozpore so súťažnými podmienkami a rozporom medzi znením zmluvy a územným plánom pána Ivana brzdilo vo využívaní svojho pozemku ? A satisfakcia za bránenie vo výstavbe žiadna ? Uvedomujú si vôbec prešovskí  poslanci dosah svojho hlasovania ?

Situácie, ktoré Prešovčania vnímajú ako kladenie polien pod nohy boli aj v minulosti, ale smutné je, že že ešte stále tu sú. Po roku 1989 sa na mestský úrad dostali takzvaní odborníci na všetko, ktorí začali rozdávať mestské pozemky zadarmo. Stálo sa aj to, keď v roku 1993 úradník dal mestský pozemok súkromníkovi  do trvalého užívania aj s prístupovou cestou, ktorá bola vybudovaná v roku 1973  k dvom

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

bytovým domom na ulici K  amfiteátru. Mesto, ktoré urobilo chybu chcelo tento problém čiastočne vyriešiť a požiadalo poslancov obvodu č. 4 Staré mesto, aby sa k predmetnej vyjadrili. Od septembra minulého roku  poslanci sa stále pýtajú, či mesto potrebuje  cestu.

V oboch problémoch vidím istú paralelu. Dali by sa vyriešiť rýchlo, ale musela by tu byť ochota pomáhať svojim voličom, ktorí im dali mandát zastupovať ich. Keď poslanec nemôže svojmu voličovi pomôcť, nemal by mu aspoň škodiť.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Odporúčanie novej pandemickej komisie neprežilo ani deň

Návrh ministra Krajčího o povinnej karanténe pre deti neprešiel vládou.

Dobré ráno

Dobré ráno: NAKA spustila akciu Šašovia, obvinila náckov

Ako je možné, že extrémistov dosiaľ polícia neriešila.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Matovič skúša vládnuť

Premiér už nepočúva len zdravotníkov.


Už ste čítali?