Dokonalá prešovská mestská pasca

Autor: Emil Osavčuk | 28.5.2019 o 16:38 | (upravené 29.5.2019 o 23:26) Karma článku: 2,53 | Prečítané:  798x

Prešovský večerník uverejnil článok 24. 4. 2019 Jozefa Ivana pod názvom Prešovská radnica - vysávač  občianskej energie, na ktorý dostal odpoveď z mesta 20. 5. 2019. Zastihol som ho pri čítaní článku, ktorým

mesto Prešov odpovedá na jeho argumenty. Najlepšiu náladu nemal a ani som sa mu nečudoval. Bez zaváhania mi dovolil listovať v dokumentácii týkajúcej sa prípadu verejnej súťaže  o parcelu 14477/14 pod Šalgovíkom,  ktorá je predmetom konfliktu.  Oboznámil som sa s problematikou celého jeho športového areálu, ktorý staval a prevádzkoval pre Sekčovčanov od roku 1996 v skutočnosti na miesto mesta, ktoré ho tam nedokázalo postaviť za viac ako šestnásť rokov. Z dokumentov som vytušil, že mesto Prešov s ním nehrá čistú hru.

Na základe kúpno- predajnej zmluvy č 45/2004 zo dňa 23. 2. 2004 pán Ivan chcel vybudovať športovú  halu s impozantnou administratívnou a obslužnou budovou. Tento zámer pán Ivan nemohol zrealizovať, pretože mesto mu kládlo polená pod nohy. Do kúpno-predajnej zmluvy mu vložilo vecné bremeno, ktoré v súťažných

 

 podmienkach vylučovalo, čím ho odstavilo od čerpania finančných zdrojov. Od roku 2015 žiada mesto viackrát o zrušenie predkupného práva, vypočutý nebol, hoci športový areál fungoval od roku 1998. V   roku 2002  mu mesto ponúklo na priamy odpredaj pozemok 14477/14 susediaci s jeho areálom. S kúpou za trhovú cenu súhlasil, lebo na parcele chcel   vybudovať športovú halu.  Na kúpnu zmluvu od mesta čakal márne. Až na základe urgentnej žiadosti dostal odpoveď, že pozemok už mesto nepredáva priamo, ale vo verejnej súťaži za konkrétnych súťažných podmienok. Zmenou taktiky mesta Prešov nebol potešený, lebo už bol pripravený na priame odkúpenie za trhovú cenu. Ale verejnej súťaže sa zúčastnil a jeho kvalitný projekt mesto presvedčil natoľko, že ho vyhlásilo za víťaza verejnej súťaže. Mesto však zas previedlo svoje "morálne" kvality. Do kúpnej zmluvy č. 45/2004 mu zakotvilo vecné bremeno, predkupné pravo, napriek tomu, že ho o tom neupovedomilo, a že v podmienkach súťaže sľubovalo postupovať inak. Tým ho odrovnalo od čerpania potrebných úverov a ešte navyše zvýšilo pánovi Ivanovi - víťazovi    súťaže navrhovanú kúpnu cenu dvojnásobne. Po jeho odmietnutí zmluvu popísať mesto vrátilo cenu na počiatočnú. J. Ivan zmluvu podpísal aj preto, aby nemusel platiť pokutu, hoci súťažné podmienky porušilo mesto, a aby mohol pokračovať vo výstavbe športoviska.

LOKALITA MALA V ÚZEMNOM PLÁNE INÝ REGULATÍV

Pán Ivan prišiel s víťazným a zdokonaleným projektom na útvar hlavného architekta konzultovať, aké doklady má predložiť, aby konečné mohol stavať. Zažil prekvapenie na celý život. Dozvedel sa , že územný plán na predmetnej parcele, ktorú v súťaži vyhral, počíta s individuálnou bytovou výstavbu. Nie so športoviskom, ako bolo napísané v zmluve s mestom. do smiechu mu nebolo, komu by aj... Sústredil sa teda na rozvoj preváckovaného areálu.

Na parcele pri Sekčovskej ulici zakliatej mestskou špekulatívnosťou sa pokúšal vdýchnuť život trom náhradným projektom, ale ani v jednom nebol už úspešný pre aroganciu moci.

PORUŠILI ÚSTAVNÉ PRÁVA ?

Pri prezeraní Ivanových dokumentov som si položil otázku, či niektorí úradníci mesta v Prešove majú potuchu o ústavných právach občana. Za zrušenie predkupného práva  totiž od neho chce, aby za predmetnú parcelu zaplatil ešte raz, a to  súčasnú trhovú cenu.  Tak sa pýtam, prečo mu tú parcelu mesto Prešov nepredalo  v roku 2003, keď mu ju písomne ponúkalo a on s kúpou písomne súhlasil, dokonca o ňu žiadal. Prečo?! Ústavné práva občana sú pred úradníkmi mesta Prešov na kolenách, kľačia pred ich „odbornosťou.“ Tak to vidím ja.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?